Ak čítate tieto riadky, je to pravdepodobne preto, že sa váš život pretnul s Fabryho životom, alebo ste sa sem dostali náhodou a nikdy ste ho nepoznali.

Môj manžel nás opustil pred pár dňami, po tom, čo žil s chorobou, ktorú mu diagnostikovali pred niekoľkými rokmi, keď sa už naše dievčatká narodili. Napriek sile, neuveriteľnej vitalite a radosti, ktoré ho vždy charakterizovali, nám ho choroba nespravodlivo a predčasne vzala, zanechajúc prázdnotu, ktorú nič a nikto nikdy nedokáže vyplniť, v životoch všetkých, ktorí ho poznali a mali ho radi.

Napriek tomu Fabry nezanechal zúfalstvo, ale túžbu žiť, hľadieť do budúcnosti, zanechal nám vytrvalosť a odvahu, lebo on bol všetkým týmto a ja chcem pokračovať v tom, čím sme boli, čím bol on, pre mňa a pre naše dcéry.

S týmito pocitmi, ale aj s veľkou pokorou a zároveň dôstojnosťou som sa rozhodla spustiť túto zbierku. S jediným príjmom a ešte malými dievčatkami viem, že cesta bude dlhá, určite plná radosti, ale aj nevyhnutne náročná. Je pre mňa nepredstaviteľné, aby som naďalej splácala súčasnú hypotéku, ale s 40 000 € a trochou úsilia by som mohla znížiť splátku tak, aby bola pre mňa zvládnuteľná, a udržať si náš súčasný dom. Utópia? Možno. Ale povedala som si, že to musím skúsiť.

Zo srdca ďakujem každému, kto bude môcť prispieť aj anonymným, aj symbolickým darom; rovnako ďakujem tým, ktorí sa zastavili a prečítali týchto pár riadkov, lebo ak nebudú môcť alebo nebudú chcieť prispieť, dúfam, že na oplátku získajú nádej, dôveru alebo inšpiráciu, tak ako ja som ich získala čítaním mnohých smutných príbehov, ktoré spája mimoriadna túžba „vymaniť sa z toho“.