Som matka šiestich detí… a bojujem s rakovinou, aby som nezomrela. Bojujem, aby som svoje deti nenechala ako siroty. 

Sú takí malí, že myšlienka, že by mohli ostať bez mňa v takom veľkom svete, ma bolí až do hĺbky duše.

Tieto slová ma bolia, ale sú pravdivé. Mám rakovinu a táto choroba nečaká. Každý deň sa pozerám na svoje deti a snažím sa skryť slzy. Pozorujem, ako sa smejú, ako sa hrajú, ako si robia plány o tom, „keď budú veľké“… a ja s obavami premýšľam: Budem tu ešte, aby som ich videla vyrásť?

Plačem a prosím Boha, aby ma nechal čo najdlhšie pri nich. Každý deň sedím pripútaná na invalidnom vozíku a varím im jedlo, starám sa o nich a dávam im všetku svoju lásku.

  Každý z nich ma potrebuje. Najmenšia sa ešte v noci budí a hľadá ma svojimi teplými ručičkami. Ostatní sa ma pýtajú, prečo tak často chodím do nemocnice, prečo som bledá, prečo tak rýchlo únavím. Usmievam sa na nich a hovorím im, že mama len „podstupuje liečbu“. Ale v duši cítim výkrik bolesti a strachu, lebo viem, že bez pomoci by sa môj čas s nimi mohol čoskoro skončiť.

  Lekár mi jasne povedal: je tu šanca. Skutočná šanca na život, na uzdravenie. Ale stojí 70 000 eur. Obrovská suma pre mamu, ktorá predáva všetko len preto, aby mohla stráviť ešte jeden deň so svojimi deťmi. Nežiadam o súcit. Žiadam o pomocnú ruku, o srdce, ktoré bije spolu s mojím.

  Chcem len žiť. Vodiť ich do školy, pripravovať im večeru, rozprávať im večer rozprávky, utierať im slzy, keď padnú. Nechcem, aby vyrastali bezo mňa, aby sa pozerali na fotku a hovorili: To bola mama...

  Prosím vás z celého srdca, pomôžte mi zostať. Pomôžte mi, aby som im mohla ešte povedať dobrú noc. Pomôžte mi, aby som nenechala svojich šesť detí ako siroty.

  Každé gesto má význam. Každý dar znamená ďalší deň, nádej, šancu na život.

Prosím vás, nedovoľte, aby ma smrť vytrhla z ich náručia.

Ďakujeme vám!