Volám sa Slavyanka Asenová, mám 62 rokov. Trpím Parkinsonovou chorobou a rakovinou miechy (tvrdá membrána miechy sa rozpadá a uniká mi miechový mok, čo je tekutina, ktorá chráni mozog od pása nadol). Nie som človek. Mám ochrnuté nohy a nemôžem chodiť, som na invalidnom vozíku, už 15 mesiacov som nebola vonku. Lekári mi hovoria, že urobili všetko podľa predpisov a že mám čakať na zázrak, a zakaždým mi hovoria, aby som žila ako keby to bolo naposledy. Ľahko sa to povie, ale ťažko sa to robí. Na vlastné oči vidím, ako každý deň umieram, a nemôžem s tým nič urobiť, lebo je to finančne neúnosné. Existuje šanca, že sa môžem zotaviť a pokračovať ďalej, opäť len prostredníctvom transplantácie kmeňových buniek. Jediná nádej a opora je vo vás, dobrí ľudia, bez vás som stratená. Je veľmi zlé byť uväznená ako sliepka v klietke a vedieť, že existuje šanca na zlepšenie, ale je to pre mňa nedosiahnuteľné, pretože som finančne závislá. Verím, že dobro vždy zvíťazí a že stále existujú dobrí ľudia s dobrým srdcom, ktorí zareagujú na moju prosbu a pomôžu. Vopred vám ďakujem, dobrí ľudia, za vaše pochopenie a podporu, za váš drahocenný čas a za každý cent, pre mňa to znamená veľa. Nádej vždy posilňuje človeka a zomiera ako posledná. Čakajú nás radostné a svetlé sviatky, Vianoce, nech sa Boh narodí v srdciach každého z nás a naplní nás mierom a láskou. Buďte živí a zdraví, požehnaní všetkými, ktorých milujete, a tými, ktorí milujú vás. Láska. Boh vám žehnaj! Amen!